Obec Kanianka vraj svoje pomenovanie získala od niekdajšieho panského baču Kaňana, ktorý tu mal postavenú kolibu. Vizuálny vzhľad názvu dediny bol síce rôzny, ale jeho podstata stále rovnaká. Od Kanyanka, Kányafalva, Kánya Hegy, Kanyalfalwa, dokonca i Kamenka až po Kanianka, ktorý ju sprevádza od roku 1918.
Dátum vzniku obce nie je možné presne určiť, nakoľko žiadny záznam o jej založení neexistuje. Z roku 1463 pochádza listina vydaná svätobeňadickým konventom, v ktorej si šľachtic Martin Sary s rodinou nechal potvrdiť zálohovanie svojich majetkových dielov v nitrianskej stolici, a to v obci, ktorá sa v označovala ako Kanyafalwa. Od roku 1475 vzniklo bojnické panstvo a Kanyafalwa kráľovským majetkom. V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín dal svojmu synovi, kedy sa obec už nazývala Kanyanka. Podľa prvého portálneho súpisu z roku 1531 obec bola vo vlastníctve Alexeja Turzu, kedy sa uvádza ako Kanenka.

Históriu obce dokumentuje aj najstaršie pečatidlo z 18. storočia. Bola v ňom vyrytá svätica s krížom. Kruhopis pečatidla znie: Posessio (!) Kananka. Z Kanianky poznáme aj pečatidlo, ktoré vzniklo v roku 1781. V strede jeho početného poľa je vyrytý poľnohospodársky motív – lemeš medzi dvomi k sebe obrátenými kosákmi.

Obec patrila medzi menšie sídla. V roku 1600 sa napočítalo 17 domov. V jednom dome bývalo 6-8 osôb, v Kanianke teda žilo približne 150 ľudí. V roku 1778 vykonala Nitrianska stolica na príkaz najvyššieho župana Mikuláša Forgáča súpis všetkých obcí, podľa ktorého žilo v Kanianke 265 „duší“ v 40 domoch. Na začiatku Bachovej éry, v roku 1850, mala Kanianka 306 obyvateľov, za krátku dobu nastal značný úbytok a v roku 1880 žilo v Kanianke už len 222 ľudí.
V roku 1896 bola dokončená železničná trať Prievidza – Veľké Bielice, čo zvýšilo mobilitu obyvateľstva. Na základe štatistiky z toku 1910 žilo v Kanianke už 393 ľudí. Uhorské štátne orgány sa snažili o šírenie maďarského jazyka. Slovensky znejúce názvy obcí pomaďarčili. Kanianka sa zmenila na Kányahegy. Napriek zhoršovaniu sa ekonomickej situácie sa z Kanianky za zárobkom do Ameriky nevybral nikto. I napriek tomu nastal určitý úbytok obyvateľov. V roku 1930 tu trvalo žilo 362 obyvateľov.

Pod neďalekou obcou Koš sa nachádzali ložiská hnedého uhlia a lignitu, na základe čoho došlo v druhej polovice 20. storočia k jej postupnej likvidácii. V roku 1987 sa z Koša do Kanianky vysťahovalo 549 obyvateľov a v roku 1990 celkom 2301 obyvateľov, v Koši zostalo len 850. Kanianka je v súčasnosti najväčšou hornonitrianskou modernou obcou, v ktorej žije 4030 obyvateľov.